Prechod Mníchova na Linux

Začalo sa to pred viac ako 10 rokmi, kedy sa Microsoft chystal zastaviť podporu pre Windows NT 4.0. V tom čase bol tento operačný systém používaný na vyše 10 000 počítačoch administratívnych pracovníkov v Nemeckom meste s 1,4 miliónmi obyvateľov, Mníchove. Nemeckí IT špecialisti a politici Mníchova sa zhodli, že táto závislosť od Microsoftu a ďalších firiem musí skončiť. V máji 2003 sa mestská rada rozhodla, že prejdú na Linux. Chceli mať vývoj používanej distribúcie úplne pod kontrolou, tak sa pustili do vytvorenia vlastnej linuxovej distribúcie, nazvanej LiMux, ktorá mala byť založená na Debiane. Mníchov by tým ušetril milióny eur, ako aj získal úplnú nezávislosť vo výbere softvéru, resp. lepšiu správu projektov a centralizované nasadzovanie všetkých noviniek.

Mníchov bolo v prechode na Linux prvým mestom, boli tak sledovaní celým IT svetom. Museli dokonca vytvoriť tím, ktorý odpovedal na otázky ostatných miest. V tom čase Linux ešte nemal žiadnu distribúciu s grafickým rozhraním rozšírenú medzi bežnými používateľmi, obavy niektorých ľudí tak boli opodstatnené. Aj Ubuntu vyšlo až neskôr, koncom roka 2004. Dôležitou úlohou bolo presviedčanie a motivovanie zamestnancov, aby k tejto zmene pristupovali pozitívne. V tom období sa pod prechodom z Windowsu na Linux myslel väčšinou prechod z Windowsových serverov na linuxové s ponechaním Windowsu na počítačovh používateľov. Úplný prechod na Linux bol tak senzáciou. Keďže by Microsoft nikdy neponúkol linuxovú verziu pre svoj kancelársky balík Microsoft Office, rozhodli sa aj pre prechod na OpenOffice (neskôr LibreOffice).

V roku 2004 mal prechod 5 cieľov:

  1. Prechod počítačov z Windows na Linux vo forme ich vlastnej distribúcie LiMux.
  2. Migrácia špeciálnych administratívnych procesov na slobodné, webovo založené alebo natívne linuxové riešenia.
  3. Redukcia množstva používaného softvéru na čím nižšie číslo.
  4. Prepísanie makier, šablón a formulárov pre nový systém OpenOffice.
  5. Vytvorenie softvéru na správu systému a vytvorenie centralizovaného mechanizmu pre prihlasovanie sa.

Už v roku 2004 niektoré firmy obvinili Mníchov, že prechod na Linux porušuje vyše 50 európskych patentov týkajúcich sa JPEG, CISF/SMB a XML. Veľa z týchto patentov bolo vlastnených Microsoftom. V septembri 2004 Mníchovská rada na túto tému diskutovala s ich patentovým právnikom. Ten vypracoval štúdiu, ktorej záverom bolo, že obvinenia nie sú oprávnené. Tak mohol projekt pokračovať, no Microsoft chcel prechod na Linux za každú cenu zastaviť. Ešte v roku 2003 vtedajší výkonný riaditeľ Microsoftu Steve Ballmer prerušil svoju lyžovačku, aby odcestoval do Mníchova a ponúkol im 35% zľavu na softvér. Nebola samozrejme prijatá. Bill Gates si na konferencii taktiež odchytil Christiana Ude (primátora Mníchova) aby ho odviezol na letisko a podiskutoval o prechode na Linux. Gates sa po ceste spýtal Udeho: „Pán Ude, prečo to robíte?“. Ude odpovedal: „Na získanie nezávislosti“. Gates: „Nezávislosti od čoho?“. Ude: „Nezávislosti od vás, pán Gates“. Zvyšok cesty vraj uplynul v tichosti.

Trebalo sa rozhodnúť, na ktorej distribúcií bude LiMux postavený. Relatívne novým bol projekt KDE, ktorý ponúkal správcu okien s množstvom aplikácií a prostredím jednoduchým pre používanie. KDE bol postavený na Debiane. To sa Mníchovu páčilo, keďže Debian nie je prepojený so žiadnou spoločnosťou, na rozdiel od iných distribúcií ako Suse alebo Red Hat. Výber Debianu sa ale nepáčili práve prevádzkovaľom uvedených distribúcií, IBM a Suse, ktorí Mníchovu pri prechode pomáhali. Ďalším problémom bolo, že Debian nemá pravidelné vydávanie nových verzií. Nové verzie sa vydávali vtedy, ak s nimi boli vývojári spokojní, na základe hesla „je to hotové, ak je to hotové“.

Mníchov začal s náborom programátorov. Bolo prijatých iba 6 špecialistov z 500 prihlásených. Spolu so zamestnancami iných oddelení bol počiatočný tím LiMuxu tvorený 11 ľuďmi, doplnenými 2 konzultantmi z nemeckej firmy Gonicus, poskytujúcej linuxové služby. V marci 2005 začali pracovať na „LiMux Basis Client“, čo je celým názvom operačného systému. Už neskôr toho roku bola k dispozícií prvá funkčná verzia, ktorá bola predstavená na veľtrhu priemyselných systémov v Mníchove. V 2006 už začal prechod, pri ktorom pomáhalo veľa iných firiem, vrátane IBM a iné menšie mníchovské podniky. Okrem iného pomáhali s vývojom LiMuxu, rôznymi školeniami, konzultáciami. To potvrdilo tvrdenia mníchovských politikov, podľa ktorých práca na slobodnom softvéri posilní spoluprácu lokálnych podnikov.

O niekoľko rokov, v roku 2010 bolo vydané Ubuntu 10.04. To bolo tiež založené na Debiane, ale sľubovalo nové verzie pravidelne, 2x ročne v apríli a októbri. Spoločnosť Canonical (vydavateľ Ubuntu) sľubovala pre túto verziu 5 ročnú podporu, bola tak zvolená LiMuxom. Ubuntu má navyše softvér aktualizovaný častejšie ako konzervatívny Debian. V roku 2011 tak LiMux prešiel na Ubuntu 10.04 a KDE 3.5.

V roku 2012 bol nahradený OpenOffice LibreOfficom. Koncom roka 2013 sa tím starajúci o LiMux, implementáciu LibreOffice a WollMux, skladal z 25 ľudí, pomáhali im aj viacerí kolegovia z iných oddelení. Tento prístup sa javil ako najlepší, kedy IT oddelenia pracovali na tých funkciách, ktoré potrebovali. Od septembra 2013 boli v rámci projektu LiMux v uliciach Mníchova rozdávané DVD s Ubuntu. 12.12.2013 bol oznámený úspešne ukončený prechod na Linux.


Rozpočet

Pri oficiálnom spustení projektu LiMux v 2005 sa počítalo s dobou prechodu 4 roky a rozpočtom 12 miliónov eur. V pôvodnom pláne mali byť jednotlivé oddelenia najvyššimi jednotkami, nepočítalo sa s úplnou centralizáciou. V 2007 bol projekt rozšírený, rozpočet sa ale nezmenil. Zmenil sa len dátum ukončenia projektu, na 2011, pretože sa niektoré novinky nedali vykonať na starých serveroch. Finálnym dátumom bol koniec 2013 s rozpočtom 18 miliónov eur. Navýšený rozpočet už obsahoval náklady na konzultácie a niektoré nové, neplánované rozšírenia.

Financovanie odhalilo niekoľko zaujímavých faktov:

  1. Náklady na aplikácie boli oveľa nižšie ako sa predpokladalo, pretože sa slobodný a bezplatný softvér dal použiť častejšie, ako si to zo začiatku mysleli.
  2. Náklady na interných zamestnancov boli tiež nižšie ako sa predpokladalo, aj preto, lebo nebol na všetky pozície dostatok vhodných uchádzačov.
  3. Externé konzultácie boli naopak drahšie, jednak kvôli nedostatku interných zamestnancov, ako aj kvôli nedostatočnému technickému vzdelaniu úradníkov.

Hlavným dôvodom prechodu na Linux bola sloboda a nezávislosť, nie peniaze. Napriek tomu však mesto ušetrilo prechodom počas rokov 2011 a 2012 11,5 milióna eur a ročné úspory budú mať výšku 6 miliónov.

Hlavným dôvodom prechodu na Linux bola sloboda a nezávislosť, nie peniaze.

Podľa štúdie HP uskutočnenej z poverenia Microsoftu stál Mníchov prechod na Linux 60 miliónov eur, čiže o 40 miliónov viac, ako by ho stál prechod z Windows XP na novšiu verziu Windowsu. Podľa Mníchova stál ale prechod so všetkým 23 miliónov eur. Microsoft svoju štúdiu žiaľ nechce zverejniť, bola vraj uskutočnená iba na interné účely. Nikdy sa tak nedozvieme ich, určite zmysluplný, spôsob kalkulácie.

IT rozpočet Mníchova

Tento rozpis zobrazuje porovnanie nákladov spojených s IT Mníchova po dobu 2 rokov. Zaujímavým je hlavne prostredný stĺpec, kedy sa zmenou jedného balíčka programov (zmena Microsoft Office na OpenOffice, neskôr LibreOffice) ušetrilo viac ako 4 milióny eur. Netreba pritom ani prejsť na Linux, stačí odstrániť Microsoft Office a nahradiť ho LibreOfficom. Ten taktiež ponúka ekvivalenty pre Word, Excel a Powerpoint, s ktorými viete urobiť všetko, čo viete s Microsoft Office.


Migrácia kancelárskeho balíka

Pri spustení projektu LiMux sa myslelo, že zmena operačného systému bude najzložitejším krokom. Ako zložitý sa ukázal ale aj úplný prechod z Microsoft Office na OpenOffice/LibreOffice. Pri analýze stavu správcovia priznali, že nevedia, koľko makier, šablón a formulárov je používaných úradníkmi. Pri tvorbe zoznamov sa objavovali stále nové doplnky špecifické pre Microsoft. Často nikto nevedel, kto ich naprogramoval a na čo vlastne slúžia. Zástupcovia projektu ich nazývali ponorkami, keďže nikto nevedel, odkiaľ prišli. Problémy vznikali pri odpovediach zamestnancov, ako napr: „Neviem čo to robí, ja len stláčam CTRL+SHIFT+F4 celý deň“. Nakoniec bol pre 22 oddelení vytvorený zoznam 21 tisíc šablón a 900 makier. Tie boli vytvorené v priebehu niekoľkých rokov v rôznych programovacích jazykoch rôznymi ľuďmi s rôznymi schopnosťami. Často tam pôvodní programátori už nepracovali, alebo sa ani nevedelo, kto daný doplnok vytvoril. Tento systém bol zjednodušený na 12 tisíc šablón, 38 nových webových procesov a 100 makier. Všetky boli kvalitne spravované, vyskúšané a zdokumentované.

Na konferencii v 2012 odznelo 5 hlavných úspechov ústredne spravovaného systému:

  1. Všetky makrá boli uložené v centrálnom repozitári s kvalitnou správou a dokumentáciou.
  2. Ako štandardný formát pre dokumenty a šablóny bolo zvolené .odf.
  3. Celkový počet makier, šablón a formulárov bol znížený o 40% pôvodného stavu.
  4. Vedúci predstavitelia jednotlivých IT oddielov mali plnú kontrolu nad makrami, šablónami a formulármi.
  5. Mníchov podporuje iné komunity a mestské samosprávy kancelárskymi prvkami, ktoré vytvorili.

Všetko to bolo uskutočniteľné vďaka 6 krokom, podľa ktorých postupovali.

  1. Identifikácia a spočítanie makier, šablón a formulárov.
  2. Odstránenie duplicitných prvkov.
  3. Presun výsledných prvkov na nový systém OpenOffice.
  4. Zvolenie správnej stratégie na presun.
  5. Zavedenie stratégie „bunka baktérie“ pre školenie zamestnancov.
  6. Presun uskutočnený v jednotlivých nezávislých blokoch.


Stratégia „bunka baktérie“

Na zaškolenie zamestnancov sa chcelo samozrejme minúť čím menej prostriedkov. Všetci zamestnanci sú rôzni, zaškolenie menej šikovných ľudí trvá dlhšie. Bolo ťažké presvedčiť skeptických používateľov o benefitoch nového systému. Školenie skeptikov a menej zručných ľudí by bežnými spôsobmi nefungovalo, tak zvolili taktiku „bunky baktérie“, alebo stratégiu „snehovej gule“. Bola vybraná jedna menšia kancelária, v ktorej robili zamestnanci v podstate stále to isté, niekoľko administratívnych procesov. Zaviedli im tu nový systém a identifikovali iné, podobné oddelenia. Prvý zamestnanec, ktorý si zvykol na nový systém, bol „bunkou baktérie“, ktorá naberala skúsenosti a dávala dobrý príklad ostatným. Cieľom bol rast efektom snehovej gule (buniek) pred očami skeptikov, alebo menej skúsených používateľov. Vraj táto stratégia fungovala, všetci zamestnanci boli zaškolení včas a aj z rozpočtu sa ušetrilo 20%.

Všetci zamestnanci boli zaškolení včas a aj z rozpočtu sa ušetrilo 20%.

WollMux

WollMux je správcom šablón a formulárov vyvinutým Mníchovom. Názov je odvodený od mýtickeho domáceho zvieraťa, ktorý dáva mäso, vlnu, vajíčka a mlieko, čiže všetko, čo Mníchov potrebuje. WollMux umožňuje zamestnancom výber šablóny pre ich prácu so zákazníkmi. Tieto šablóny sa vypĺňajú automaticky pomocou centrálne uložených dát a tým sú stále presné. Keďže mal WollMux vydaný zdrojový kód, môže ju voľne použiť každá komunita alebo organizácia.


Záver

Mestská samospráva dosiahla:

  1. Veľmi vysokú nezávislosť od jednotlivých výrobcov.
  2. Nezávislosť v ich operačnom systéme.
  3. Celkové používanie otvorených štandardov.
  4. Veľmi vysokú úroveň IT bezpečnosti.
  5. Žiadne služby neboli počas prechodu nedostupné.
  6. OpenOffice a LibreOffice boli nainštalované na 15 tisíc počítačoch, aj na tých, ktoré ostali na Windowse.
  7. Počet kanceárskych prvkov (šablóny, formuláre) bol znížený o 40%.
  8. Bolo úspešne predstavené centralizované organizovanie, testovanie a pod.


Dôležité poznatky:

  1. Politická podpora je kritická. Bez ľudí ako primátor Ude by sa takýto projekt nemohol uskutočniť.
  2. Migrácia počítačov je dlhodobý proces, nie jeden krok.
  3. Zamestnanci sú dôležití. Motivácia a dobrý prístup sú dôležité jednak pre vývojárov, aj pre používateľov.
  4. Treba rešpektovať všetky úrovne organizácie. Aj lídri jednotlivých menších oddelení majú v takomto projekte dôležitú úlohu.
  5. Projekty takej veľkosti nemôžu byť dopredu úplne naplánované. Treba sa vedieť prispôsobovať okolnostiam.
  6. Pozor na heterogénne IT prostredia. Sú ďaleko komplikovanejšie ako sa zdá.
  7. Profesionálna správa požiadaviek, testovania, vydaní a záplat je podstatná.
  8. Ešte raz: Takýto projekt sa dá vykonať iba s motivovaným personálom.

Zdroje:

joinup.ec.europa.eu
techrepublic.com


Logo LiMux

6.5.2014